Strávily jste tady v Čechách skoro tři týdny, měly jste možnost být u vzniku novin, jak budete na tyto dny vzpomínat?
Majka: Tak najradšej by som na nich nechcela len spomínať, ale ich naďalej prežívať. Keďže to nie je možné, tak budem na tie tri krásne týždne spomínať stále s úsmevom a príjemným pocitom v mojom srdci. Boli to dni plné napätia, keďže som ešte živote nezažila, ako sa spracúvajú noviny a nikdy ani na to nezabudnem. Vlaďka: Čas, ktorý som tu prežila, mi navždy utkne v pamäti a srdci. Keď som tu prišla, nečakala som, že si to tu až tak obľúbim, a preto bude pre mňa veľmi ťažké odísť. Odnesiem si odtadiaľ to veľa prekrásnych spomienok a dúfam, že sa tu ešte raz vrátim. Tieto tri týždne sa zapíšu v mojom živote, nikdy na nich nezabudnem.

Jaká místa a akce jste v rámci své praxe v Boleslavském deníku navštívily? Které vás nejvíce zaujaly?
Majka/Vlaďka: Tak to bolo strašne veľa miest a akcii. Sme boli veľmi milo prekvapené a nevymenili by sme tuto prax v Boleslavskom deníku za nič iné. Hneď v prví deň sme boli prepadnute návštevou do rádia Jizera, kde sme boli očarené z moderátora Vojtecha Sklenářa.
Ďalej sme boli v Podebradech v obchode, ktorý ponúka široký sortiment výherných pohárov; na vystúpení Detská nota 2007, kde sme sa zúčastnili na tlačovke; v magistráte města, kde sme sa zúčastnili prednášky o chodem magistrátu,; na zimnom štadióne, kde sme boli fotiť pripravi na koncert Petra Kolářa, na ktorom sme vďaka nášmu šéfredaktorovi Jiřimu Macekovi aj boli.;V pôrodnici jsme fotili mimina s maminkami,; na proteste proti diabetu a na predvedení hry boccia. Prvýkrát jsme si vyskúšali fotenie na exkurzii v pivovare Klášter.
Najviac nás zaujala návšteva v rádiu Jizera, kde sme boli dokonca dvakrát, koncert Petra Kolářa, hra boccia a pivovar Klášter. Nedá sa povedať, že nás ostatne miesta a akcie vôbec nezaujali, všetko bolo vynikajúce!

O většině míst jste psaly zdařilé články. Tak, jak píšete vy, by vám zajisté záviděl každý novinářsky nováček. Jaký máte vztah ke psaní a nechtěly byste se mu po škole věnovat? Co byste chtěly po škole vůbec dělat? Co třeba práce ve vašich regionálních médiích?
Majka: Tak to som veľmi potešená, že to tak vidíte. Doteraz som rada písala slohové práce v škole, ak človek nepozeral na moje gramatické chyby. Nemala som ani tušenia, že sa to bude ľuďom páčiť.
Musím sa priznať, že táto prax v Boleslavskom deníku ma zlákala na mediálne chodníčky a vážne rozmýšľam pokračovať štúdium v tomto smere. Možno sa tu raz vrátim, ak ma budú chcieť.
No rozmýšľala som, či náhodou sa nezapojím do nášho školského časopisu, ale to budeme riešiť, keď sa vrátim domov.
Vlaďka: No ja sa musím priznať, že k písaniu som vzťah nemala, ale táto skúsenosť ma priviedla k tomu, že sa mi to zapáčilo. Je to zaujímavejšie ako sedieť za písacím stolom a robiť administratívu, či účtovať. Kam ma chodníčky života v budúcnosti zavedú, neviem, ale nevylučujem ani možnosť, že sa stanem žurnalistkou. Ale keď už, tak v tomto deníku.

Zaznamenaly jste nějaké ohlasy na vaše články?
Majka/Vlaďka: Musíme sa pochváliť, že sme ohlasy počuli a to v dobrom zmysle. Dokonca nás navštívil fanúšik, pán Troskovič, ktorý sa nás prekvapil svojimi pochvalami voči naším článkom, začo mu veľmi ďakujeme. Pravdaže aj doma v našich „nových“ rodinkách si to radi prečítajú každý deň. Spokojnosť sa prejavila aj u nášho vynikajúceho šéfredaktora, načo sme veľmi hrdé.

Vraťme se ale zpět k vašemu pobytu. Kde jste celé tři týdny bydlely?
Majka: Bývam v Luštenicích, vo veľmi milej a starostlivej rodine, ktorá ma priala s otvorenou náručou. Dokonca sa musel obetovať aj najmladší člen rodiny, syn Pepo, ktorý mi prenechal izbu na tri týždne. Snažia sa, aby som sa cítila u nich príjemne, čo sa im aj dobre darí. Za to im chcem veľmi srdečne poďakovať.
Vlaďka: Bývam tu priamo v Mladej Boleslave v starostlivej a veľmi milej rodinke, ktorá sa snaží urobiť všetko preto, aby som sa u nich cítila ako doma, čo im aj vychádza, lebo sa fakt v ich dome tak cítim. Sú ku mne veľmi milí a to najme starý rodičia. Lucka mi dokonca prenechala svoju detskú izby aby som mala svoje súkromie. Som im veľmi vďačná za ich starostlivosť, a dúfam, že sa aj Lucka u nás doma bude cítiť rovnako dobre, ako ja tu.

Dopoledne jste několik hodin trávily v redakci Boleslavského deníku, co jste ale dělaly poté? Kde všude jste byly? Jely jste mimo Boleslav?
Majka/Vlaďka: Popoludní sme sa pravidelne stretávali s profesormi a chodili s nimi na rôzne výlety. Boli sme v Múzeu ŠKODA AUTO, v dvoch jeho výrobných halách, v boleslavskom divadle, v múzeu, v Prahe v Národnom múzeu, na hokejovom zápase v SAZKA aréne, v Babylone v Liberci. Ak sme nemali dohodnutý program, tak sme boli v našich nových domovoch a organizovali sa podľa nich. Naše nové sestričky nás zobrali aj zabaviť sa do diskotéky Imperk. O nude počas nášho pobytu tu sa nedá hovoriť.

Určitě jste se tady v Boleslavi bavily s lidmi. Nedávno byl v televizi zveřejněn průzkum, že mladí lidé příliš slovensky nerozumí. Měly jste třeba problém se tady s někým dorozumět?
Majka/Vlaďka: Zriedka sa nám stalo v rodinách, že nám nejaké to slovíčko nerozumeli, ale ináč naša konverzácia bola v pohode. Je však pravda, Majkin nový bráško Pepa jej niekedy nerozumel. Musíme sa priznať, že sme naše sestričky troška potrápili so slovným spojením „ľúbim ťa veľmi“, ktoré ani doteraz správne nevyslovili. Darmo, ta gramatika je rozličná u vás ako aj u nás.

Proč jste přijely na praxi do Čech? Znamená to, že byste se sem rády po škole vrátily a pracovaly tady?
Majka/Vlaďka: Správne sme tu mali získať vedomosti, čo sa týka administratívy a účtovníctva, ale zase robiť redaktorky sa nám veľmi páči. Závidia nám to aj ostatný. Máme vraj zaujímavú prácu, sme vraj známe. Je isté, že sa tu vrátiť chceme a vieme si predstaviť, že by sme tu aj pracovali.

V těchto dnech asi balíte a připravujete se na cestu. Stýskalo se vám během týdnů po vašich rodinách a přátelích. Byly jste s nimi ve spojení?
Majka/Vlaďka: Pravdaže nám oboch chýbali naše rodiny a priatelia, to je predsa normálne. S rodinou sme si často telefonovali, s priateľmi sme väčšinou boli v spojení cez internet. Dokonca sme využili aj služby pošty a rozoslali pohľadnice.
Je to zvláštne, ale nebalíme sa ešte, nechceme myslieť na odchod. S balením čakáme na poslednú chvíľu, aspoň zažijeme ten adrenalín. Bojíme sa /a to hlavne ja Vlaďka/, že sa nezmestíme do vlaku pri našej početnej batožine.

Jak budete vzpomínat na vaše „nové“ rodiny, u kterých jste tady bydlely?
Majka/Vlaďka: Počas nášho pobytu sme si naše nové rodinky veľmi obľúbili a určite na nich nezabudneme. Veď to sa ani nedá. Budeme na nich spomínať len v tom najlepšom.

Kdy se vrátíte zpět do ČR, třeba na dovolenou?
Majka/Vlaďka: Je isté, že sa tu ešte chceme vrátiť a dúfame, že to bude čoskoro, najradšej už na ďalšie letné prázdniny.